Čo je melatonín? Melatonín je hormón, ktorý je zodpovedný za zdravý spánok a pekné sny. Pri nekontrolovateľnom požívaní tento mozgový hormón spôsobuje najmä u ľudí s poruchami psychiky stav podobný letargii (polospánok). Depresie sú sprievodným javom. Serotonín sa v malom mozgu prameni na melatonín. Tento jav nastáva za šera, pri stmievaní. Čím je menšia koncentrácia hladiny serotonínu v mozgu, tým menej melatonínu sa z neho premení, čo je príčinou bezdôvodnej depresie. Čím je väčšia koncentrácia hladina serotonínu, tým je v mozgu viacej melatonínu a dôsledkom je hlboký, zdravý spánok a prijemne sny.
Čo je serotonín?
Serotonín je hormón, nachádzajúci sa v mozgu. Tento hormón je zodpovedný za dobrú náladu, optimistické myslenie, dáva nám pocit nasýtenia. Nervové bunky sú po celý život vyživované jednoduchým krvným cukrom - glukózou. Ináč treba uviesť, že mozgové bunky sú jediné bunky, ktoré sa v organizme nevymieňajú, iba odumierajú, ale pre uspokojenie: za normálnych okolnosti by nám vystačili na 500 rokov života. Glukóza je jediná energetická zásoba pre nervové bunky, ktorá sa do nich dostane cez prirodzené komplikované bariéry iba za pomoci jedného prepravného článku a tým je práve tryptofan.
Čo je tryptofan?
Tryptofan je aminová kyselina a to esenciálna, t. j životne dôležitá, jedna z 8-10, ktoré prichádzajú do nášho organizmu potravou. Ostatných 15 aminových kyselín - neesenciálnych, si organizmus sám môže vytvoriť, ale 23 aminových kyselín je potrebných na vytvorenie jednej bielkovinovej molekuly.
Tryptofan je žiaľ zastúpený len v nepatrnom množstve a v tom nakopenom množstve rôznych bielkovín sa môže ľahko stať, že jeho iná funkcia, t. j. ako transportný článok glukózy do nervových buniek sa stratí.
Uhľovodanová potrava, ako zelenina, múka, či ovocie, spravidla temer neobsahujú aminové kyseliny, výnimkou je banán.
Banány obsahujú všetkých 8 esenciálnych aminových kyselín, teda aj tryptofan. Okrem toho, obsahuje tento žltý plod aj všetky tri druhy cukru, ktoré sa premieňajú behom niekoľkých minút po strávení na krvný cukor, teda už na spomínanú glukózu a pritom tá aminová kyselina, ktorá je tiež k dispozícii, prepraví krvný cukor cez prirodzené bariéry mozgu do nervových buniek. Po splnení úlohy, sa premení voľný tryptofan na hormón - serotonín, ktorý nám dáva pocit nasýtenia, dobrej vôle, optimistického myslenia a zväčšenej zvýšenej sústredenosti a koncentrovanosti napríklad pri rannej výučbe.
Žiačik, ktorý pred vyučovaním zjedol banán, je na tom oveľa lepšie, ako jeho spolu sediaci, ktorý na raňajky zfutroval vajíčko a chlieb so šunkou. Ten s tým banánom potreboval na strávenie 20 minút a 20 % energie, čím mu ostalo 80% energie na vnímanie. Jeho nervove bunky boli zabezpečené potrebnou energiou - krvným cukrom - glukózou a voľný tryptofan sa zmenil na optimisticky serotonín; pričom u toho spolu sediaceho nastal pomalý stav trávenia, ktorý potrebuje 75-80% energie a zostáva iba 25 % na sústredenie.
Pocit nasýtenia majú síce obaja, ale únava je iba u jedného - ako je známe nám všetkým po výdatnom jedle. Únava je spôsobená množstvom energie na trávenie.
Vezmime si napríklad, drogy. Alkohol, nikotín, kofeín, teín (teofillin), hašiš (mäkka droga) a kokaín (tvrdá droga). Tieto dosiahnu hladinu koncentráciu serotonínu zvláštnym spôsobom bez tryptofanu. Pravda, nervové bunky nebudú zásobené glukózou, organizmus je obídený, oklamaný, ale dobrá nálada, sústredenie, je predsa tu.
Poznáte to: "Keď vyfajčím prvú cigaretu, nemusím raňajkovať, nemám hlad a cítim sa ihneď lepšie, bez kávy sa ráno so mnou temer nedá ani rozprávať". Týmto spôsobom človek obišiel komplikovaný systém stvoriteľa, ktorý nám dal do nášho najdôležitejšieho organu – mozgu, dal zábranné bariéry, aby sa tam hocičo len tak nedostalo, ale človek, ten už od čias Adama a Evy vždy niečo vymyslel, ako by mohol tieto zábranné mechanizmy obísť.
Totiž spomínané drogy sú jediné, ktoré sa dostanú cez tie prirodzené, komplikované bariéry do mozgu. Otázkou však ale ostáva, dokedy trvá tento klam bez glukózy? Áno. Do ďalšej cigarety, alebo šálky kávy, či dávky kokaínu. Keď však namiesto toho zjeme banán, trvá to síce zopár minút dlhšie, ale aj účinok nie je možno taký ako po kokaíne, ale zato na celý ďalší priebeh života, kedy sú mozgové bunky vyživované potrebnou energiou, nám ostáva pozitívne myslenie a dobrý pocit, po dobre vykonanej práci.
Vezmime si iný príklad: Príjemné nedeľné popoludnie a rodinné posedenie so známymi pri kávičke a zákusku a ešte jednom... a ešte jednom..., a dobra nálada je tu. Po niekoľkých hodinách s plným bruchom prídeme domov a nič nie je tak, ako by malo byť. Hlási sa hlad, dobrá nálada je fuč. To všetko i napriek toľkým zjedeným zákuskom.
Ako je to možné? Tou enormnou konzumáciou rafinovaného cukru v tak krátkej dobe sa aj veľmi veľa dostalo do krvi a to bol aj dôvod, prečo pankreas musel produkovať ako besný veľké množstvo inzulínu na zníženie hladiny cukru v krvi. Pravdaže tento usilovný ale iba 70 gramov vážiaci orgán nemohol vedieť, koľko cukru príde naraz do tela. To je ako s bonbónmi. Zjeme jeden a pred tým ešte sami nevieme, či zjeme ešte jeden, alebo hneď celú krabicu. Pankreas, aby predišiel našej nezodpovednosti, vyprodukuje toľko inzulínu, že sa zníži hladina na nízku koncentráciu podhladinu a tak dôjde k produkcii opačne pôsobiaceho hormónu, glukagónu, ktorým sa uvoľnia rezervy krvného cukru (glykogénu) v pečení a až tak dôjde k žiadanej vyrovnanej koncentrácii hladine cukru v krvi. Toto je príčina nášho nervózneho obrovského pocitu hladu po takom pohodlnom poobedňajšom sladkom zážitku.
V klinikách pre psychicky chorých a depresívnych pacientov je zavádzaný ovocný deň, čím sa zvýši koncentrácia hladiny serotonínu. Serotonín možno v mozgu aj umelo pridávať.
Prečo sa tie najvýznamnejšie sviatky roka slávia práve v čase najkratších dni? To má tiež veľa spoločného so serotonínom. Konzumáciou ovocia, rôznych druhov orieškov iba, pečených zákuskov iba v tomto období, je koncentračná hladina serotonínu udržovaná čo najdlhšie a k premene na melatonín sa predchádza predlžovaním večera a trblietaním svetla sviečok pri slávnostnom osvetlení stromčeka, či kostolov na polnočnej omši.
Je teda jasné prečo jeme na raňajky med a marmeládu? Prečo skonzumujeme na jeseň a v zime viacej sladkostí? Každý z nás pozná jesennú melancholickú náladu pri padaní listov zo stromov, zamračených a daždivých dni. Najviacej samovrážd je v období po dlhých zimných mesiacoch, ale je nám známa aj eufória za bielych slnečných zimných dní pri lyžovačke.
Fyzické napätie a namáha pomáha taktiež pri udržaní serotonínu. Keď je zima dlhá a už vôbec nie veselá, túžime za svetlom jarného slnka a za morom, za optimistickým myslením, teda za serotonínom, ktorý sa pri stmievaní mení na melatonín a pôsobí na zdravý spánok a pekné sny. Ráno začína zase všetko znovu a tak začnime deň banánmi.
zdroj: http://fit.server.sk
